Pokusná stanica Michovka (VÚKOZ v.v.i.)
Stiahnuť PDF
Základné informácie
| Rok založenia | 1992 |
| Špecializácia | Záhradnícky a bioenergetický výskum |
| Rozloha farmy | 23 ha |
| Počet zaměstnancov | 10-12 (čiastočný úväzok v rôznych činnostiach) |
| Rok založenia agrolesníckých plôch | 2018-2019 |
| Adresa | Prúhonice, 25 243, Stredočeský kraj, Česká republika |
| Webová stránka | www.vukoz.cz |
Pokusná stanica Michovka (VÚKOZ v.v.i.)
Líniový agrolesnícky systém na ornej pôde Michovka (0,6 ha) bol založený na výskumné účely transformáciou z prestarnutej škôlky alejových stromov (15 rokov) v rokoch 2018-2019. Vzdialenosti medzi líniami javorov, líp, jaseňov, jarabín a tureckých liesok sú 7, 10 a 15 metrov. Orná pôda sa odvtedy obhospodaruje rovnakými jednoročnými plodinami a agrotechnikou ako priliehajúce pole (50 m) v spolupráci s miestnym poľnohospodárskym družstvom. Agrolesnícky systém aj konvenčné pole boli vybavené monitorovacím systémom pre sledovanie klimatických, pôdnych a hydrologických parametrov a pre meranie ekofyziologických parametrov stromov.
Pôvodným účelom zriadenia pokusnej stanice Michovka (23 ha) bol poľný výskum stromov a trvalých plodín pre krajinné a energetické využitie, vrátane šľachtenia pôvodných a introdukovaných drevín (> 600 genotypov). Sú tu asi 4 ha experimentálnych porastov rýchlorastúcich drevín (RRD). Neskôr tu započal poľný výskum okrasných druhov kvetín (tulipány, Echinacea, georgíny atď.).
Agrolesnícky výskum začal na Michovkách v roku 2017 prieskumom vhodných pozemkov a porastov drevín pre výskum tohto nového agronomického systému v českých podmienkach. Líniový systém na ornej pôde Michovka transformovaný zo starej škôlky alejových drevín je prvým takýmto experimentom s nasledujúcimi výskumnými cieľmi: výber vhodných drevín a plodín pre agrolesnícke systémy, ich vplyv na pôdu, klimatické parametre, produktivitu plodín, biodiverzitu a vodný režim. To si vyžaduje spoluprácu viacerých výskumných tímov a poľnohospodárskeho družstva, pre ktoré museli zrútiť novú príjazdovú bránu pre veľké stroje.
Agrolesnícky výskum začal na Michovkách v roku 2017 prieskumom vhodných pozemkov a porastov drevín pre výskum tohto nového agronomického systému v českých podmienkach. Líniový systém na ornej pôde Michovka transformovaný zo starej škôlky alejových drevín je prvým takýmto experimentom s nasledujúcimi výskumnými cieľmi: výber vhodných drevín a plodín pre agrolesnícke systémy, ich vplyv na pôdu, klimatické parametre, produktivitu plodín, biodiverzitu a vodný režim. To si vyžaduje spoluprácu viacerých výskumných tímov a poľnohospodárskeho družstva, pre ktoré museli zrútiť novú príjazdovú bránu pre veľké stroje.
- Agrolesnícky systém, konvenčné pole a blízka výmladková plantáž RRD boli vybavené monitorovacím systémom pre sledovanie klimatických, pôdnych a hydrologických parametrov (teploty a vlhkosti vzduchu a pôdy) aj ekofyziologických parametrov stromov (fotosyntéza, transpiračný prúd, hrúbkový prírastok).
- Medzi prvé výsledky prebiehajúceho pilotného monitoringu patria vedomosti o rozdieloch v raste stromov a koreňovom vývoji solitérnych a polo-solitérnych stromov.
Agrolesnícky systém bol vytvorený Výskumným ústavom Silva Tarouca pre krajinu a okrasné záhradníctvo v.v.i. na výskumné účely. Bol inšpirovaný experimentálnymi výsadbami v iných krajinách, najmä vo Francúzsku (INRA v Restinclières) s využitím vlastných skúseností z výskumu výmladkových plantáží rýchlo rastúcich drevín.
V súčasnej dobe nie sú v Českej republike prístupné dotácie na agrolesnícke systémy, ale pripravuje sa podpora silvopastorálnych systémov a systémov na ornej pôde do budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (od 2021-22). V súčasnosti existujú iba priame platby pre výmladkové plantáže RRD na poľnohospodárskej pôde, ktoré je možné prípadne kombinovať s niektorou živočíšnou výrobou (hydina, ošípané, kone, pozri Prípadová štúdia CZ06).
Počas doteraz vykonaných fáz sa naučili niektoré postupy transformácie starých škôlok alebo podobných porastov do agrolesníckych systémov, vrátane využitia koní s lesným postrojom na pílenie a vyváženie stromov z porastu alebo použitia pôdnej frézy na pílenie pňov. Ďalej sme vyjednali spoluprácu s veľkým poľnohospodárskym družstvom na obhospodarovanie jednoročných plodín v tomto agrolesníckom systéme.
Spôsob založenia agrolesníckych porastov
Pôvodná škôlka pre alejové stromy bola založená v rokoch 2004 a 2005 pomocou štandardnej výsadbovej mechanizácie a mladých sadeníc v schéme 4 m x 1-2 m. Po 15-16 rokoch, kedy väčšina stromov v škôlke zostala nepredaná, boli vybrané rady stromov vyťažené podľa návrhu nového agrolesnického experimentu. Medzery medzi šiestimi zostávajúcimi radmi stromov sú 7, 10 a 15 m. Použila sa reťazová píla na výrub stromov a kone na odpratanie kmeňov mimo porast. Pne boli odstránené a homogenizované v pôde pomocou silnej pôdne frézy. Pôda bola potom zoraná a pripravená štandardnou mechanizáciou (vláčenie, diskovanie) pre siatie jednoročných plodín. Orná pôda medzi radmi bola v roku 2019 osiata pšenicou ozimnou a bude obhospodarovaná poľnohospodárskym družstvom podľa osevného postupu susedného poľa. Poľnohospodári využijú svoje bežné poľnohospodárske stroje vhodných rozmerov.
Hrozby/ výzvy/ doporučenia
V súčasnej dobe nie sú v Českej republike prístupné dotácie na agrolesnícke systémy, ale pripravuje sa podpora silvopastorálnych systémov a systémov na ornej pôde do budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (od 2021-22). V súčasnosti existujú iba priame platby pre výmladkové plantáže RRD na poľnohospodárskej pôde, ktoré je možné prípadne kombinovať s niektorou živočíšnou výrobou (hydina, ošípané, kone, pozri Prípadová štúdia CZ06).
Počas doteraz vykonaných fáz sa naučili niektoré postupy transformácie starých škôlok alebo podobných porastov do agrolesníckych systémov, vrátane využitia koní s lesným postrojom na pílenie a vyváženie stromov z porastu alebo použitia pôdnej frézy na pílenie pňov. Ďalej sme vyjednali spoluprácu s veľkým poľnohospodárskym družstvom na obhospodarovanie jednoročných plodín v tomto agrolesníckom systéme.
Spôsob založenia agrolesníckych porastov
Pôvodná škôlka pre alejové stromy bola založená v rokoch 2004 a 2005 pomocou štandardnej výsadbovej mechanizácie a mladých sadeníc v schéme 4 m x 1-2 m. Po 15-16 rokoch, kedy väčšina stromov v škôlke zostala nepredaná, boli vybrané rady stromov vyťažené podľa návrhu nového agrolesnického experimentu. Medzery medzi šiestimi zostávajúcimi radmi stromov sú 7, 10 a 15 m. Použila sa reťazová píla na výrub stromov a kone na odpratanie kmeňov mimo porast. Pne boli odstránené a homogenizované v pôde pomocou silnej pôdne frézy. Pôda bola potom zoraná a pripravená štandardnou mechanizáciou (vláčenie, diskovanie) pre siatie jednoročných plodín. Orná pôda medzi radmi bola v roku 2019 osiata pšenicou ozimnou a bude obhospodarovaná poľnohospodárskym družstvom podľa osevného postupu susedného poľa. Poľnohospodári využijú svoje bežné poľnohospodárske stroje vhodných rozmerov.
| Rad | Druhy drevín | Priemerná vzdialenosť v líniovom rade (m) |
| 1 | lipa srdcovitá | 3,5 |
| 2 | javor poľný | 1,0 |
| 3 | javor mliečny, jaseň štíhly | 1,5 |
| 4 | javor mliečny, jarabina vtáčia | 2,0 |
| 5 | lipa srdcovitá | 3,5 |
| 6 | lieska turecká | 2,5 |
Hrozby/ výzvy/ doporučenia
- Očakávajú problémy s rastom a prežívaním stromov v dôsledku poškodenia koreňového systému po použití pôdnej frézy a orby 0,5-1 m od päty stromov a tiež nižšie výnosy konvenčných jednoročných plodín v blízkosti stromov kvôli veľkým resp. netvarovaným korunám stromov.
Bolo prakticky overené, že je možné transformovať staré škôlky alejových stromov a prípadne spontánne porasty drevín na poľnohospodárskej pôde do líniových systémov na ornej pôde pomocou štandardnej lesníckej a ťažkej poľnohospodárskej mechanizácie. Takýto agrolesnícky porast je dobre využiteľný pre širokú škálu výskumných i komerčných zámerov.
Väčšina druhov stromov dobre zvládla redukciu svojich koreňových systémov 1 rok po aplikácii pôdne frézy a pluhu pri premene 15 ročnej škôlky na líniový systém na ornej pôde. Zdá sa, že zvyšné stromy zatiaľ profitovali zo zníženej konkurencie vyrúbaných stromov.
Plány do budúcna
V nadchádzajúcich rokoch očakávajú, že na výskumnej stanici Michovka založia experimentálne agrolesnícke porasty zamerané na kontrolu erózie, agronómiu, dizajn výsadby a výber druhov drevín vrátane kríkov vhodných pre rôzne stanovištné podmienky a agrolesnícke systémy.
Väčšina druhov stromov dobre zvládla redukciu svojich koreňových systémov 1 rok po aplikácii pôdne frézy a pluhu pri premene 15 ročnej škôlky na líniový systém na ornej pôde. Zdá sa, že zvyšné stromy zatiaľ profitovali zo zníženej konkurencie vyrúbaných stromov.
Plány do budúcna
V nadchádzajúcich rokoch očakávajú, že na výskumnej stanici Michovka založia experimentálne agrolesnícke porasty zamerané na kontrolu erózie, agronómiu, dizajn výsadby a výber druhov drevín vrátane kríkov vhodných pre rôzne stanovištné podmienky a agrolesnícke systémy.
Znalosti o raste stromov na poľnohospodárskej pôde v miestnych podmienkach sú nevyhnutné (vhodné druhy, výsadba a údržba). Odporúčame použiť viac informačných zdrojov - miestne tradície/znalosti, odbornú literatúru a kurzy lesníctva a krajinárstva.
Základné doporučenia:
"Než začnete rúbať stromy pre agrolesnícke systémy, vytvorte si mapu existujúcej škôlky alebo porastu vrátane polohy, veľkosti a taxonómie hlavných stromov. Použite všetky dostupné priestorové a poľné dáta, napr. satelitné snímky, pôdne a terénne mapy a kombinujte ich s vašim poľným prieskumom porastu alebo si pozvite odborníka."
