Ancienne Ferme Van Eeckhoudt SPRL

Pred zavedením agrolesníctva farmár vysadil stromy na svojom poli, ale nie konkrétne pre účely agrolesníctva. Výsadba stromov okolo lúk v Pajottenlande je skôr dlhoročnou tradíciou. Erózia bola veľkým problémom na farme pred vysadením stromov.

• Po zavedení agrolesníctva sa znížila erózia a aj vplyv vetra na pôdu. Vo všeobecnosti, čím intenzívnejšie a vyššie stromy rastú, tým väčšie bude na farme zníženie vplyvu vetra a erózie. Farmár tiež zaznamenal nárast biodiverzity.
• Farmár očakáva zvýšenie príjmov z predaja dreva a orechov.  

Keď farmár začínal, nebol schopný nájsť veľa informácií o agrolesníctve, takže sa rozhodol vytvoriť si svoje vlastné metódy v tejto oblasti. V skutočnosti neexistovali žiadne pravidlá, ako aplikovať agrolesníctvo, takže farmár robil to, čo považoval za najlepšie. Vysadil dokonca aj stromy, ktoré prispeli k budúcemu agrolesníckemu výskumu.

Medzi kľúčové kompetencie patrí znalosť lesného hospodárstva, samotnej výsadby drevín a byť pripravený na tvrdú prácu. Počiatočné fázy agrolesníctva sú veľmi náročné na pracovnú silu, vrátane prerezávania stromov, takže farmár musí byť pripravený vynaložiť mimoriadne úsilie.

Spôsob založenia agrolesníckych porastov

V roku 2011 farmár založil 4 hektáre osobitne navrhnutého agrolesníckeho systému. Kmene stromov udržiaval čo najužšie k povrchu, aby sa maximalizoval výnos z plodín. Spočiatku chcel, aby línie stromov boli vysadené rovnobežne, aby sa obmedzila erózia. Potom chcel, aby rady stromov boli orientované na východ/západ, čím by vytvorili viac tienistej plochy. Namiesto toho ich vysadil smerom sever/juh, čo mu tiež uľahčuje obrábanie pozemku. Na podporu ďalšieho výskumu v agrolesníctve, vysadil ešte čerešňu, orech čierny, orech vlašský, lipu malolistú, gaštan a brest.

Vysadil tiež rôzne kríky ako hrab, šípku, bazu a jedľu Nordmannovu. Pre neskoršie rozpoznanie vysadených stromov sa ich viditeľnosť zvýšila označením kmeňov hneď po ich vysadení. Použitie kríkov robí rad stromov atraktívnym pre malú zver ako sú králiky, zajace a bažanty.

Zasadil stromy v rade blízko seba, asi každého pol metra, čo má niekoľko výhod. Stromy sa navzájom stimulujú, aby rástli rýchlejšie a čo najviac do výšky. Týmto spôsobom si tiež tvoria priamy kmeň. Neskôr chceli mať stromy približne každých 6 metrov s pekným rovným kmeňom bez vetiev. V prípade vlašských orechov a čerešní majú stromy, ktoré sa na tento účel použijú, silne stúpajúce vetvy, použité ako ovocné stromy. Tie, ktoré majú viac horizontálnych vetiev, sú ponechané na výrobu kvalitného dreva. Ostatné stromy a kríky by sa potom vyzbierali, aby sa použili na produkciu sadeníc alebo založenie nových pasienkov. Ďalšou výhodou hustej výsadby a nízko rastúcich kríkov je výrazné spomalenie intenzity vetra.

Hrozby/výzvy

• Rozsah dotácií je obmedzený. Napríklad farmár mohol získať finančné prostriedky iba na 200 stromov na hektár, ale jeho plány si vyžadovali oveľa viac.
• Ďalšou výzvou je, že holub hrivnák a dravé vtáky sedia na vrcholkoch stromov a spôsobujú škody.

Predtým ako začnete s agrolesníctvom, je dôležité byť informovaný. Všimnite si, že na začiatku je veľa práce navyše a Vaši susedia zozačiatku nemusia pochopiť, čo presne robíte. Vtáky môžu poškodiť stromy počas ich rastu a s tým musíte počítať. V skutočnosti, musíte byť pripravení na všetky problémy, s ktorými sa stretnete.

Plány do budúcnosti

Farmár bude pokračovať vo výskume rôznych druhov stromov a dreva, aby zistil čo je najefektívnejšie.

Pokúste sa učiť od iných ľudí, ale v prípade potreby sa to dá zvládnuť aj samostatne. Odporúčanie farmára: “Som pevne presvedčený, že vytvorenie dostatočného zdroja príjmu z agrolesníctva pomôže ostatným farmárom pochopiť, že to môže byť ziskové.”