Agrolesníctvo je vlastne tradičný, dnes znovuobjavený špecifický systém využívania pôdy, ktorého základom je pestovanie drevín spoločne s rastlinnou a živočíšnou poľnohospodárskou výrobou na rovnakej pôde – v medziradoch drevín sa chovajú zvieratá (hydina, ošípané), pestujú plodiny (zemiaky, obilie) alebo cenné listnáče (čerešňa, buk, orech). Nakladanie s krajinou a poľnohospodárskou pôdou, teda jej ekonomické využívanie, ochrana prírodných zložiek a krajiny ako celku musí prebiehať na princípe trvalo udržateľného poľnohospodárskeho hospodárenia.

Remízky, aleje, sady či vetrolamy prispievajú k vyrovnávaniu klimatických extrémov a ich dopadov na poľnohospodársku krajinu – dreviny vytvárajú špecifickú mikroklímu, ochladzujú krajinu, zlepšujú jej estetiku, trvalú udržateľnosť a v neposlednom rade prispievajú k zadržiavaniu vody v pôde a v krajine. Agrolesnícke prvky prinášajú poľnohospodárom nielen zvýšenie produkcie, ekologickú a ekonomickú vyváženosť ale zachovávajú aj tradičný smer hospodárenia daného podniku. Mimoprodukčnou funkciou je napr. potrava pre zver, hmyz, včely, vyšší estetický prvok v krajine v čase kvitnutia, biodiverzita, úkryt pre zver a iné.

Vzhľadom na priemyselný charakter poľnohospodárskej výroby ponúkajú agrolesnícke prvky riešenia na zosúladenie ekologických, ekonomických a kultúrnych aspektov hospodárenia bez ohľadu na veľkosť farmy. Agrolesníctvo zvyšuje kvalitu životného prostredia a poľnohospodárskej krajiny, podporuje biodiverzitu a zaisťuje sekvestráciu uhlíka v pôde – je teda účinným nástrojom v boji s klimatickou zmenou, ako požaduje nová spoločná poľnohospodárska politika EÚ od roku 2021.